DOTAZ:
zaujíma nás Váš názor a praktické skúsenosti pri uzatváraní tzv. rámcových zmlúv o poistení, kde poisťovateľom je poisťovňa, poistníkom je banka, poistenými sú klienti banky.
Predmetom poistenia môže byť napr. cestovné poistenie, úrazové poistenie pre držiteľov platobných kariet, ktoré vydáva poistník, t.j. banka… a pod,….
Vo svojej podstate je to poistná zmluva, keďže poistník je banka a teda aj platí poistné.
V tejto súvislosti je otázne:
Ako v týchto prípadoch postupuje Vaša poisťovňa? Beriete to ako poistnú zmluvu? Alebo sprostredkovanie?
Je alebo nie je to klasifikované ako sprostredkovanie poistenia, kde by banka potrebovala licenciu na agenta podľa zákona o sprostredkovaní? Banka je síce v tomto prípade poistníkom a klient je poisteným, je preto otázne, či by to NBS klasifikovala ako sprostredkovanie poistenia. Keby takéto poistenie predávala banka ako samostatný produkt klientom, tak by už išlo o sprostredkovanie (klienti by priamo podpisovali poistnú zmluvu ako poistník a banka by vystupovala v pozícii sprostredkovateľa agenta).
ODPOVEDE ČLENOV SEKCIE:
- nasa poistovna ma uzavrete taketo poistne zmluvy a mame za to, ze takyto postup je pravne v poriadku, kedze ho umoznuje § 794 Obcianskeho zakonnika
- máme za to, že podstatný je obsah jednotlivých činností, a nie ich forma. Za dôležité považujeme poznať názor NBS na takúto situáciu. Odpoveď, ako by na daný prípad nazerala, je možné nájsť v jej vyjadrení vo veci splátkových predajov, ktoré pripájame:
Otázka č. 1
Téma: výnimky z pôsobnosti zákona
Kľúčové ustanovenie: §§ 1 a 2
Predkladateľ: AOSP
Pri splátkových predajoch, v prípade, že predajca poskytuje úver, pričom § 1 ods. 2 písm. b) nie je možné použiť (nejde len o poskytovanie kontaktných údajov) a zároveň nie je možné sa riadiť § 1 ods. 3 písm. b) (predajca je odmeňovaný). Spadá predajca pod zákon? Táto otázka môže byt použitá aj pre prípad call centier.
Túto otázku je potrebné posudzovať vzhľadom na obsah činnosti predmetnej osoby – predajcu. Ak činnosť, ktorú vykonáva, napĺňa definíciu finančného sprostredkovania podľa § 2 ods. 1 zákona a zároveň, ak jeho činnosť nespadá pod výnimky spod pôsobnosti zákona podľa § 1 ods. 2 a 3 zákona, je potrebné, aby predajca získal oprávnenie na výkon tejto činnosti (t.j. povolenie podľa § 18 zákona alebo zápis do registra). Ak by dochádzalo len ku propagácii finančnej služby a nie k jej sprostredkovaniu podľa definičných znakov uvedených v § 2, tak sa tento zákon nepoužije.
- môj názor je nasledovný:
Jedná sa o prípady poistnej zmluvy v prospech 3. osoby (osôb), nie o formu sprostredkovania poistenia zo strany banky. Pri opisovanej činnosti mi chýba naplnenie predpokladu výkonu sprostredkovateľskej činnosti v zmysle § 2 ods. 1 ZoFSaFP (č. 186/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov). Sama banka vystupuje v pozícii účastníka poistnoprávneho vzťahu, a to ako poistník, t.j. má uzavretú predpokladám „veľkú“ rámcovú zmluvu s poisťovňou a platí za určité osoby (svojich klientov) poistné (ktoré zase vyberá v cene svojho vlastného produktu …). Detaily oboznamovania poistených osôb so samotným poistením, VPP, OPP a pod. predpokladám teraz nemusíme riešiť, v princípe je to slobodné využitie § 794 OZ, aplikované na obchodné resp. marketingové záujmy oboch finančných inštitúcií.
Banka už tým pádom samozrejme od poisťovne nepoberá žiadnu províziu, úplne to treba oddeliť od sprostredkovateľskej činnosti, hoci uznávam, že určitou ortodoxnou optikou orgánu dohľadu by sa to mohlo považovať za „vybočenie“ smerom k predaju poistenia cez inú finančnú inštitúciu (nechcel som napísať „obchádzanie zákona“, lebo takýto pojem tu naozaj nemá miesto). Banke však nič nebráni uzavrieť takúto poistnú zmluvu a rovnako nič v tom nebráni ani poisťovni ako druhému zmluvnému partnerovi. Samozrejme, toto sú extraordinárne zmluvy, vopred odkonzultované a pripravené, kde treba upraviť viacero osobitostí.
- v otázke člena sa síce spomína rámcová zmluva o poistení, ale z ďalších informácií vyplýva, že nejde o rámcovú zmluvu ale o skupinovú poistnú zmluvu, takže svoje odpovede smerujem k situácii, kedy je uzavretá skupinová poistná zmluva:
a)považujeme to za poistnú zmluvu;
b)ak banka za dojednanie poistenia berie akúkoľvek formu odplaty (bez ohľadu, ako je v zmluve táto odplata nazvaná alebo vymedzená), máme za to, že ide o finančné sprostredkovanie v zmysle zákona č. 186/2009 Z.z., a to aj napriek tomu, že definícia finančného sprostredkovania (podobne ako predtým definícia sprostredkovania poistenia) smeruje k „zmluve o finančnej službe“ a nie k „finančnej službe“ samotnej.
- mame aj my takéto rámcové zmluvy s rovnakou právnou konštrukciou: banka poistník, klient poistený. Jedna sa o poistenie úverov. Banka platí poistne. Banka je oprávnená osoba a zároveň je v jej prospech vinkulovane poistne plnenie. Klient vyjadri svoj súhlas s poistením v úverovej zmluve medzi nim a bankou. Nakoľko sa jedna o rámcové poistne zmluvy uzatvorene už v minulosti neposkytujeme napr. klientom ani formulár (nakoľko klient nie je poistník).
Bez akýchkoľvek pochybnosti sa jedna o poistnú zmluvu a nedomnievam sa že by banka v tomto prípade vykonávala sprostredkovanie poistenia.
Podľa § 2 zač. 186/2009 Zúz.
(1) Finančným sprostredkovaním je vykonávanie najmenej jednej z týchto činností:
a) predkladanie ponúk na uzavretie zmluvy o poskytnutí finančnej služby, uzavieranie zmluvy o poskytnutí finančnej služby a vykonávanie ďalších činností smerujúcich k uzavretiu alebo k zmene zmluvy o poskytnutí finančnej služby,
b) poskytovanie odbornej pomoci, informácií a odporúčaní klientovi na účely uzavretia, zmeny alebo ukončenia zmluvy o poskytnutí finančnej služby,
c) spolupráca pri správe zmluvy o poskytnutí finančnej služby, ak charakter finančnej služby takú spoluprácu umožňuje,
d) spolupráca pri vybavovaní nárokov a plnení plynúcich klientovi zo zmluvy o poskytnutí finančnej služby, najmä v súvislosti s udalosťami rozhodujúcimi pre vznik takýchto nárokov, ak charakter finančnej služby takúto spoluprácu umožňuje.
Podľa § 2 zač. 186/2009 Z.z.
Na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o poskytnutí finančnej služby zmluva medzi klientom a finančnou inštitúciou, na základe ktorej finančná inštitúcia poskytuje klientovi finančnú službu, najmä zmluva o bežnom účte, poistná zmluva, zmluva o úvere, zmluva o kúpe cenných papierov, zmluva o riadení portfólia, účastnícka zmluva a zamestnávateľská zmluva.
Dodievam sa že vznik poistenia podľa rámcovej zmluvy a úkony s tým spojene nie je možné subsumovať pod pism. a) až c). otázne zostava ako vnímať úkony banky spojene so vznikom PU (kedy je banka oprávnená osoba resp. je v jej prospech vinkulovane poistne plnenie) kedy banka zabezpečuje napr. rôzne dokumenty od klienta potrebne pre likvidáciu PU. Je to spolupráca pri vybavovaní nárokov (§ 2 ods. 1 písm. d) z.č. 186/2009 Z.z.)?
Dovolím si vysloviť názor že nie, nakoľko z povahy veci je rozdiel keď sa jedna o spoluprácu pri vybavovaní nároku inej osoby ako nároku kedy banka vystupuje ako oprávnená osoba resp. z dôvodu vinkulácie (v tomto prípade sa nejedná o nárok alebo plnenie plynúce klientovi).
V konečnom dôsledku si myslím že v takýchto prípadoch ani nedochádza medzi poisťovňou a klientom (klientom banky) k uzatvoreniu zmluvy o finančnej službe, ktorou by malo byt poistenie. Zmluvnými stranami poistnej zmluvy je poistník a poistiteľ. Poistený môže byt odlišná osoba od poistníka avšak na jeho postavenie potrebne analogicky aplikovať ustanovenie § 50 OZ o zmluvách v prospech tretích osôb. Podľa komentára k § 50 OZ „Smlouvou ve prospěch třetího se dlužník zavazuje plnit nikoli věřiteli, ale ve smlouvě uvedené třetí osobě. Tato třetí osoba však smlouvu neuzavírá, a není tedy smluvní stranou.