Princípy domeňovania vo finančnom sektore

Názov dokumentu Dátum aktualizácie Formát súboru

SLASPO responses on remuneration principles

09 03 2009

doc.

Principles on remuneration – CEA position + information

13 03 2009

doc.

 

Úvodná informácia

Reakciou na finančnú krízu je aj iniciatíva Európskej komisie, ktorá pracuje na nových princípoch odmeňovania vo finančnom sektore.  Komisia sa rozhodla vydať v tejto veci  Odporúčanie. Myšlienka je založená na rozšírení  princípov vytvorených Výborom európskych orgánov bankového dohľadu aj na ostatné finančné služby. SLASPO v svojom stanovisku vyjadrilo zamietavý postoj k akýmkoľvek systémom odmeňovania na základe negatívnych skúseností z minulosti s vágnosťou a neefektívnosťou podobných systémov a taktiež sme sa zasadili za špeciálny prístup k poisťovníctvu, ktoré sa v mnohom od bankového sektora, na ktorý sú tieto princípy „ušité“, odlišuje. Pri ďalšej príležitosti reagovať sme trvali na predloženom stanovisku a zároveň naznačili, že ak majú byť takéto pravidlá určené pre všetkých účastníkov trhu, mali by byť zadefinované aj pre regulátora.

 

Navrhované princípy
– znenie princípov (preklad + vysvetlenie) :

1.       Finančné inštitúcie by mali prijať celkovú politiku odmeňovania, ktorá je v súlade s ich vlastnou obchodnou stratégiou, toleranciou rizika, cieľmi, hodnotami a dlhodobými záujmami. Nemali by sa podporovať prijatie nadmerného rizika. Táto politika odmeňovania by mala pokryť inštitúciu ako celok a obsahovať konkrétne opatrenia, ktoré vezmú do úvahy príslušné úlohy vrcholového vedenia, príjemcov rizika a kontrolné funkcie.

Vysvetlenie:

politika odmeňovania by  mala zahŕňať:
-celkovú obchodnú stratégiu,
-kultúru správania sa ku klientovi,
-prostriedky vyhnutia sa konfliktom atď;
-zamedzenie  oceňovania jednotlivcov  za preberanie príliš veľkého rizika
-nemalo by sa odmeňovať  za neúspech.

2.       Politika odmeňovania by mala byť transparentná dovnútra, ako aj adekvátne zverejnená navonok.

Vysvetlenie:

– dostupná všetkým zamestnancom v zrozumiteľnej podobe;
– 
vopred známe kritériá odmeňovania;
– 
určité informácie dostupné aj externým zainteresovaným osobám;
– 
vysvetlenie dohľadu na požiadanie.

3.       Riadiaci orgán vo svojej kontrolnej funkcii, by mal určiť odmeňovanie riadiacemu orgánu, v jeho manažérskej funkcii. Okrem toho by mal mať dohľad nad celkovou politikou odmeňovania  firmy. Implementácie politiky odmeňovania by mala byť  podriadená centrálnemu a nezávislému preskúmaniu. Kontrolné funkcie by mali byť takisto primerane ohodnotené za účelom  prilákania kvalifikovaných jednotlivcov.

Vysvetlenie:

– prvotný dohľad nad odmeňovaním má vedenie spoločnosti  (kontrolné funkcie);
– 
možné  zriadenie nezávislého Výboru pre odmeňovanie – reportuje manažmentu;
– 
centralizované rozhodnutia dokážu  zosúladiť individuálny aj celkový výkon;
– 
politika odmeňovania pravidelne (aspoň raz ročne) podriadená  nezávislej  internej revízii s osobitným dôrazom na predchádzanie nadmerného riskovaniu;
– 
adekvátne zapojenie kontrolných funkcií (riadenie rizík, interný audit), prípadne ľudských zdrojov je žiaduce v prípade potreby;

4.       V prípade, že cenové ohodnotenie súvisí s uskutočneným výkonom , odmeňovanie by malo byť založené na kombinácii jednotlivých individuálnych výkonov a ich posúdení, výkonoch   podnikateľskej jednotky a celkových výsledkoch spoločnosti alebo skupiny. Pri definovaní jednotlivých výkonov, ďalšie činitele okrem finančné výsledkov by sa mali zvážiť. Meranie výkonov, ako základ pre bonus ocenenia, by mala zahŕňať úpravu v oblasti rizika a ceny kapitálu (kapitálových nákladov).

Vysvetlenie:

– zameranie  na meranie výkonnosti ako základu pre ohodnotenie;
– 
to ale nemusí byť platné pre všetky kategórie zamestnancov;
– 
nemal by ísť o čisto mechanický proces založený na merateľných kritériách výkonu, ale zahŕňať aj schopnosť realizovať rozhodnutie;
– 
akékoľvek ohodnotenie výkonu by malo zahŕňať variabilné zložky týkajúce sa jednotlivca, ale aj spoločnosti ako celku, jej výkonu;
– 
odmeňovanie riaditeľov by nemalo byť viazané krátkodobé výsledky spoločnosti, ale mali by byť vzaté do úvahy ďalšie faktory, ako je  investovaný čas a ich zodpovednosť

5.       Čo sa týka formy odmeňovania mala by byť úmerná pomeru medzi základnou platbou  a príplatkom. Kde značný  bonus je vyplatený,  nemal by byť vyplatený ako čisto hotovostná platba vopred, ale obsahovať  flexibilné, následné (odložené)zložky;  je potrebné zvážiť budúce riziko základného výkonu.

Vysvetlenie
– 
vzťah medzi základným platom a prémiami by mal byť proporcionálny;
– 
odloženými položkami v prípade výplaty značnej prémie sú akcie spoločnosti, opcie a iné prostriedky;
– odložené platby by preto mali byť spojené s budúci mi opatreniami.

 

Postoj CEA:

– odmietnutie rozšírenia týchto princípov z bánk na celý finančný sektor, z dôvodu:

  • kríza nebola zapríčinená modelmi odmeňovania v rámci poisťovníctva, ale má pôvod v bankovom sektore;
  • výsledky poistného sektore sú stabilné, čo je dôkazom  stáleho a solídneho risk manažmentu charakteristického pre poistný sektor;
  • princípy boli vypracované pre bankový biznis (predovšetkým investičné bankovníctvo) – ich použitie ako základ pre vypracovanie Odporúčania pre celý finančný sektor je preto otázne;
  • spokojnosť,  že princípy rozpoznali, že zodpovednosť za politiku odmeňovania je v prvom rade na spoločnostiach ako takých a na  akcionároch;
  • nie sú potrebné dodatočné všeobecné požiadavky, a už vôbec nie navyše odmeňovacia politika, keďže mnoho opatrení podobného charakteru (napr. minimálne požiadavky pre risk manažment) sa uskutočňuje v rámci implementácie Solvency II – regulácia by tak bola dvojitá – preto CEA odporúča nevykonávať v tomto smere žiadnu iniciatívu predtým by boli  národné a európske pravidlá dôkladne preštudované a vyhodnotené;
  • chýba definícia nadmernosti rizika, ktorú princípy navrhujú nepodporovať;
  • nevhodnosť navrhnutých požiadaviek na transparentnosť systému interne aj externe – čo sa týka odkrytia systému interne navrhuje, aby politika odmeňovania bola dostupná len zainteresovaným zamestnancom a uvádza, že nie je pre spoločnosť dlhodobo možné vziať do úvahy individuálne okolnosti ich zamestnancov pre dohodu na platových podmienkach a že to nie je v záujme ani zamestnanca ani zamestnávateľa – transparentnosť  navonok by zase viedla k porušeniu dôveryhodných informácií;
  • ročná a nezávislá revízia narúša podnikateľskú zodpovednosť za personálnu politiku – založenie nezávislej komisie podporuje len byrokratickosť systému – rozdiely medzi manažmentom a kontrolnou funkciou by mali byť pripustené;
  •  bonusový systém v bankovom sektore nesedí na poisťovníctvo  – v poistnom sektore, neadekvátne odmeňovanie neexistovalo a neexistuje – preto je na  zodpovednosti každej spoločnosti rozhodnúť o kritériách pre bonusové ohodnotenie;
  •  naliehať na Komisiu, aby neuložila ustanoviť systém, ktorý by viedol k masovému nafukovaniu fixných nákladov.

 

Postoj SLASPO:

V stanovisku pre CEA  sme vyjadrili zamietavý postoj k akýmkoľvek systémom odmeňovania na základe negatívnych skúseností z minulosti s vágnosťou a neefektívnosťou podobných systémov a taktiež sme sa zasadili za špeciálny prístup k poisťovníctvu, ktoré sa v mnohom od bankového sektora, na ktorý sú tieto princípy „ušité“, odlišuje. Pri ďalšej príležitosti reagovať sme trvali na predloženom stanovisku a zároveň naznačili, že ak majú byť takéto pravidlá určené pre všetkých účastníkov trhu, mali by byť zadefinované aj pre regulátora a dohľad.